tibi1966

Veselé príbehy z VB – 2. kapitola

„Stalo sa to cez službu, keď som ešte pracoval v nemocnici na chirurgii,“ začal príhodu Vojto.  „Služba mala do večera bežný priebeh… čo-to som zjedol a ochutnal pohárik domácej slivovice od vďačného pacienta.“

     Samo na neho neveriaco pozrel.

     „Dobréé… dal som si aj do druhej nohy, ale viac nie, potom som sa uvelebil v kresle a driemal.“

     Medzitým priviezli chlapa, a to doslova… Vážil najmenej stopäťdesiat kíl. Bol zdutý ako jalovica, čo požrala mokrú ďatelinu, a mal strašné bolesti, pretože sa nemohol niekoľko dní vysrať. Manželka cestou do nemocnice lekárovi v sanitke spomenula: „Skúšala som ho po domácky vyliečiť… no bezúspešne.“       

*****

     Všetko začalo manželovým priznaním.

     „Už tretí deň sa nemôžem vysrať.“

     „Ja ťa vyliečim,“ zahlásila manželka.

     Odbehla do špajze a priniesla dva hruškové kompóty.

     „Daj si… mne to zakaždým pomôže!“

     U manžela napriek dvojitej dávke kompót nezabral, tak ho liečila ďalej. Musel pojesť čerstvé ovocie a zapiť vodou. Namiesto úľavy sa však zväčšovala bolesť. Na druhý deň ráno do neho naliala liter teplej vody a po obede dve deci oleja. Nepomohlo.

     V liečení pokračovala radou svojej najlepšej kamarátky. Donútila ho vypiť liter kyslého mlieka a zapiť pivom. Aj keď pivo miloval, tentokrát si na ňom vôbec nepochutil.

     Bezradnej manželke prišla na pomoc suseda so špeciálnym preháňadlom.

     „Môj starý, keď si to večer dá, najneskôr ráno sa vyserie.“

     Podala mu dvojnásobnú dávku, ale sľúbená úľava sa nedostavila. Začínalo ísť do tuhého. Namiesto očakávanej úľavy stupňovala sa neznesiteľná bolesť. Chlap prestával komunikovať a puchol ako cesto, do ktorého dáte neúmerne veľa droždia. Manželka sa nad ním konečne zľutovala, prestala ho liečiť a zavolala záchranku.

     Po jej príchode nastal problém… Nevládali ho odniesť. Manželka rýchlo zbehla po suseda so synom a s ich pomocou sa im to nakoniec podarilo.

*****

     V nemocnici si tiež museli zobrať na manipuláciu dvoch sanitárov a  veci konečne nabrali na obrátkach. Keďže poistný ventil nefungoval a vnútorný tlak pacienta dosiahol maximálnu hodnotu, ostávala jediná možnosť – radikálnym zákrokom ho uvoľniť.

     Zazvonil telefón a Vojto sa strhol. Rýchlo si opláchol tvár, zbehol do ambulancie a ostal poriadne zaskočený… Pacient bol nafúknutý, mal červeno-modrú farbu a vyšpúlené oči. Omnoho viac ho zaskočila manželka svojím fenomenálnym liečením. Našťastie sa ovládol a nepovedal známu hlášku doktora Štrosmajera – Kdyby hloupost nadnášela, poletovali byste tady jako holubička.

     Videl som kadečo… no nechať takto trpieť chlapa, môže len manželka, pomyslel si a radšej sa zameral na možnú príčinu. A urobil dobre. Po chvíli mu prezradila:

     „Jedol slivky.“

     Na tom by nebolo nič zvláštne, keby ich nejedol s kôstkami.

     „Čerešne jedával s kôstkami bežne a  nikdy nemal žiadne problémy,“ dodala manželka.

     Kôstky zo sliviek sú väčšie a iného tvaru, uvedomil si Vojto a rozhodol sa pre experiment.

     „Prevezte pacienta na gynekológiu!“

     Všetci na neho nechápavo pozreli.

     „Nepozerajte a konajte… rýchlo s ním na gynekológiu!“

     Síce nechápali, ale vykonali. Nechápala ani lekárka na gynekológii, dokonca začala protestovať. Vojto si svoje presadil a pacient sa prvýkrát ocitol v ambulancii, kde sa vyšetrujú ženy.

     Keď ležal na koze ako žena pred vyšetrením u gynekológa a čakal čo sa bude diať, Vojto si nasadil okuliare, vzal pripravený nástroj, zvanýrektoskop, a oznámil:

     „Pacient má zrejme v konečníku spriečené kôstky zo sliviek a blokujú mu stolicu, preto je potrebný zákrok chirurga.“

     Následne rektoskop vopchal pacientovi do konečníka, pričom narazil na odpor. Na jeho prekonanie musel použiť poriadnu silu. V sekunde sa začali diať ťažko opísateľné veci, pokiaľ ich človek nezažije na vlastnej koži. Jednoducho povedané, čo sa mu v črevách hromadilo niekoľko dní, bolo von za pár sekúnd. Kadencia kôstok určite prekonala Samopal vzor 58. Rektoskop mu vytrhlo z ruky, preletel skoro celú miestnosť a trafil manželku bolestivo do píšťaly. Vojto sa buď zľakol, alebo to spôsobila tlaková vlna, no zrazu ležal osratý na zemi a vôbec nič nevidel. Keď si zložil okuliare a rozhliadol sa po miestnosti, uvidel poriadnu spúšť. Všetko, čo sa nachádzalo v palebnej zóne, bolo totálne osraté. Okrem neho to totižto schytali lekárka so sestričkou, dvaja sanitári a manželka. Na chvíľu ostalo ticho popretkávané fujkaním, lebo to všetkých zaskočilo, až po precitnutí zostali zhrození. Osraté bolo zariadenie, nástroje a celé vybavenie, takisto steny, okno, podlaha, dokonca aj plafón, navyše v miestnosti zavládol neskutočný smrad.

     „Ježišikriste,“ ozvala sa lekárka, „minulý týždeň nám to tu vymaľovali, môžu maľovať znova.“

     Postupne sa ozývali ďalší a nadávali Vojtovi. Vôbec nemali pochopenie pre jeho experiment. Jediný, kto nenadával a v rámci možností si užíval, bol pacient, ktorému sa výrazne uľavilo. Vzápätí od manželky schytal.

     „Doma si to s tebou vybavím… takto po mne vystreliť rektoskop. Určite si to spravil schválne a chcel si ma zabiť.“

     Nikto z prítomných ju nebral vážne, veď osratý človek a v bolesti povie, čo by inak nepovedal.

     „Až po umytí som zistil, že jedna kôstka mi spôsobila pracovný úraz a sám potrebujem chirurga,“ zakončil príhodu Vojto.   

     „Takže teba naozaj osral pacient,“ zareagoval Samo, ktorému od smiechu vyšli až slzy. Po chvíli sa ukľudnil a pozrel na Vojta.

     „Ozaj… keď mu tie kôstky vyletovali z riti, nepripomínali ti kaťuše?“

     „Hej, slivkové,“ zasmial sa Vojto a odvtedy jeho jazva vždy vyvolala úsmev na Samovej tvári…