tibi1966

Nástup do nového zamestnania býval poväčšine ťažký. Za bývalého režimu bol veľakrát okorenený humorom. Starší zamestnanci si neodpustili z nováčika vystreliť. V strojárenských závodoch ich posielali za majstrom pre „fajrontový kľúč“, na montáži motorov im dali do ruky vedro a prikázali nech idú do skladu pre „kompresiu“ a podobne. Pokiaľ nešlo o ponižovanie, či dokonca šikanu a všetci sa na tom zabavili, tak si myslím, že to bolo v poriadku… Malé rozptýlenie v práci nebolo na škodu. Dnes už zrejme na také veci nie je priestor, človek je pomaly ako robot a veľakrát sa zastaví až na fajront.

Ja sa však chcem venovať svojmu nástupu k polícii. Pre „fajronový kľúč“, ba ani pre „kompresiu“ ma nikto neposlal, no starší kolegovia si zo mňa poriadne vystrelili. Pár mesiacov po nástupe mi prišiel do práce dopis. Bol od neznámej kočky, ktorá mi oznámila, že sme sa pred časom stretli na zábave. Vyspali sme sa spolu a ona ostala tehotná. Okrem toho napísala, vraj sa lieči na venerológii. Zalial ma studený pot, pretože mi nebolo všetko jedno. I keď som si na nič také nespomínal, chrobák v hlave urobil svoje… Veď pri požití väčšieho množstva alkoholu sa pritrafí kadečo. Neustále som na to musel myslieť a nemohol sa sústrediť na robotu. Hrozba pohlavnej choroby a platba alimentov sa nedala hodiť za hlavu. V tom strese mi nenapadlo podozrievať kolegov a nedopomohol mi k tomu ani fakt, že list bol napísaný na elektrickom písacom stroji, aké sme používali v práci. Dokonca ani podozrivé úškrny kolegov ma nenakopli. Našťastie po obede ich to prestalo baviť a začali sa na obsah listu vypytovať. Zrazu ma osvietilo a všetko som si dal dohromady. Kolegovia vybuchli smiechom a mne sa neskutočne uľavilo. Od radosti som im zabudol nadávať, no v podvedomí som pripravoval pomstu…

Na záver dve ukážky z mojej knihy Veselé prípady z VB.

1

Chlapi zašli do podniku KOHAL. Rudo ukázal vrátnikovi odznak a ten hneď referoval:

     „Facuna je v kancelárii u šéfa dopravy.“

     Ostali prekvapení a išli rovno za ním.“

     V kancelárii sedeli traja. Vedúci dopravy, sekretárka a podozrivý Michal. Rudo ukázal odznak.

     „Hľadáme Michala Facunu.“

     „To som ja,“ postavil sa sympatický mladý muž, vysoký stoosemdesiat centimetrov, športovej postavy.

     „Kde sa môžeme osamote porozprávať?“

     „Vedľa v zasadačke,“ usmial sa vedúci a odprevadil ich.

     „Vieš, prečo sme tu?“ začal Rudo.

     „Vraj som mal znásilniť Helenku, tedáá súdružku Fojtíkovú… nie je to pravda.“

     „Ona tvrdí niečo iné.“

     „Neviem, prečo to tvrdí, keď sme mali normálny sex v našej miestnosti.“

     „V akej miestnosti?“

     „Máme pri garážach takú oddychovú miestnosť pre nás šoférov.“

     „Jasné… Pokračuj!“

     „Takže mali sme sex, ako veľakrát pred tým, ibažéé… včera sme ho nedokončili.“

     „Vy ste mali sex aj predtým?“

     „Samozrejme, už to robíme niekoľko mesiacov… v podstate vždy, keď Helenka chce.“

     Niečo tu nesedí, pomyslel si Rudo a chcel od Michala, nech všetko o ich vzťahu vyrozpráva.

     „V marci sme mali v podniku oslavu MDŽ. Popíjal som a prišla za mnou súdružka Fojtíková… skrátka navrhla, aby sme išli von, vraj sa chce nadýchať čerstvého vzduchu. Zašli sme za garáže, začali sa bozkávať a skončilo to sexom v našej miestnosti. Vtedy sme ho mali prvýkrát a potom to príležitostne pokračovalo. Iniciátorom bola vždy ona, čo mi vyhovovalo, lebo som priateľku nemal, no pred mesiacom som začal s jednou chodiť…“

     „Povedal si jej o priateľke?“

     „Hej, minulý týždeň a chcel som ukončiť vzťah.“

     „A čo ona na to?“

     „Zostala dosť zaskočená, vraj prečo by sme ho mali skončiť, veď aj ona má muža. Spomenul som jej ďalší dôvod… a to, že náš vzťah si niektorí začínajú všímať. Odvrkla, vraj riskuje oveľa viac, keďže je predsedníčka strany v podniku.“

     „Predsedníčka strany?!“ zopakoval s úškrnom Samo a začali sa pučiť.

     „Teraz nám povedz, čo sa stalo včera?“

     „Vrátil som sa z rozvozu okolo pol šiestej. Len čo som zaparkoval auto, bola pri mne a chcela, aby som ju počkal. Prišla skoro o pol siedmej a vrhla sa na mňa, až som ostal zaskočený. Zvalila ma na pohovku a začala vyzliekať… už dlho nebola taká náruživá, preto som podľahol a na ukončenie vzťahu sa nezmohol. V najlepšom zavŕzgali dvere a zjavil sa jej vedúci, súdruh Brheľ. Prerušil som, nóó… styk a nevedel, čo robiť. Helenka začala kričať, vraj som ju znásilnil, a keď na mňa zakričal súdruh Brheľ, že zavolá príslušníkov, spanikáril som a odišiel. Bol som z toho hotový a išiel sa upokojiť do krčmy. Dnes si ma zavolal vedúci dopravy a pýtal sa na znásilnenie. Porozprávali sme sa a veril mi… zrejme o našom vzťahu už počul.“

     Michala nechali v miestnosti a vyšli sa poradiť na chodbu.

     „Čo na to hovoríš?“ zaujímal sa Rudo.

     „Podľa mňa len Helenkinmu mužovi nasadil parohy, a to trestné nie je.“

     „To je šťastie aj pre teba,“ uškrnul sa Rudo.

     „Haha…“

     „Vieš, čo nechápem? Prečo súdružka Fojtíková udala miesto činu za garážami a nie v oddychovej miestnosti, kde ich nachytal vedúci Brheľ.“

     „Niečo za tým bude, alebóó… jednoducho spanikárila.“

     „Uvidíme…“

2

Pred príchodom do Olomouca, Samo navrhol šéfovi spôsob, akým by mohli Fera zadržať. Nakoľko to chcel urobiť sám a v tichosti, bol odmietnutý… Veď plán môže vymyslieť jedine šéf. Samo sa presne toho obával.

     Vošli na obvodné oddelenie a šéf začal všetkých komandovať. Výsledok… Po hodine mierili štyri autá do závodu MILO OLOMOUC.

     V podniku se muselo něco vážného stát, jen nechápu proč nepřijeli taky hasiči nebo záchranka, pomyslel si vrátnik.   

     Autá zastavili pred halou, v ktorej pracovali na poobednej smene, Fero s priateľkou. Šéf vyskočil, všetkých dal nastúpiť a predstavil svoj plán. Potom vybral dvoch uniformovaných policajtov a oznámil:

     „Pôjdete za vedúcim a požiadate ho, nech vyvedie Fera pred halu.“

     Pritakali a šéf zdôraznil:

     „Hlavne sa pohybujte nepozorovane!“

     Ostatných uniformovaných policajtov rozmiestnil do polkruhu okolo dverí a Samovi prikázal:

     „Zostaň v úzadí a uč sa, ako má vyzerať zadržanie páchateľa!“

     Samo nereagoval a zaradil sa medzi policajtov, šéfovi za chrbát. Po niekoľkých minútach uniformovaní policajti vyšli a potvrdili splnenie rozkazu.

     „Teraz sa postavte vedľa dverí, jeden z jednej strany a druhý z druhej… keď vyjde vedúci s Ferom, okamžite ich zablokujete, čím dosiahneme dokonalé obkľúčenie.“

     Avšak jeho plán mal niekoľko chýb. Prvá a zásadná… Poslal policajtov v uniforme. Keďže Sama poslať nechcel, na výber nemal. Ferova priateľka všetko videla a zalarmovala kolegov.

     Dvere sa otvorili a vyšiel vedúci s Ferom. Dvaja policajti, stojaci pri dverách, chceli zatarasiť vchod, no neuspeli. Zabránilo im v tom štrnásť robotníkov, odhodlaných chudáka Fera brániť. V polkruhu nastala tlačenica a Fero sa ocitol zoči-voči šéfovi.

     „Zatýkam ťa!“ skríkol šéf.

     Vtom sa mu po Ferovej čelovke zahmlilo pred očami a zosypal sa na zem. Samo napriek zákazu priskočil a uštedril Ferovi ranu do tváre, čím vyrovnal skóre rozbitých nosov, medzi políciou a lapajmi na jedna-jedna. Potom ho zvalil, kľakol mu na chrbát a nasadil putá. Vzápätí sa strhla kuca-paca a olomoucký policajti, takisto bez rozkazu, zjednali nápravu. Za pár sekúnd robotníkov, vrátane vedúceho, zatlačili do haly…..

Veselé príbehy z VB – Malá kniha s veľkou dávkou humoru.

V predaji od 1.5.2024